kapať -pe -pú kap! -pal -púc -púci -panie nedok. 1. ▶ postupne, pod vplyvom rozličných okolností prestávať sa vyskytovať, strácať sa, odchádzať, miznúť: sneh kape už aj na vrcholoch hôr; akosi kapú dobré móresy; zo špajzy kape slanina, pálenka; Spomienky náhle utekali, kapali, ani čo by ich niekto kradol. [M. Krno]; Jerguša zaliala tichá nostalgia, staré kapalo a nové bolo surové a bezohľadné. [A. Ferko]
2. ▶ (o zvieratách) pod vplyvom nepriaznivých okolností prestávať jestvovať, existovať; syn. dochnúť, hynúť: začali mi k. sliepky; húsenice v nepriaznivom počasí kapú; v chemicky znečistenej rieke kapú ryby; Tu kone nekapali, nezdochýnali, ale umierali s ľuďmi. [E. Bohúň]
3. expr. ▶ (o ľuďoch) prestávať žiť, jestvovať; chradnúť; zomierať: Hlavatý je, hlavaj. Hladom iste kape, ale nenapíše. [J. Horák]; Poďte, aj keď nevládzete, malária-nemalária, kristušát, poďte, nekapte v jarkoch, nekapte na ceste domov. [V. Šikula]
◘ fraz. expr. kapať ako muchy hromadne zomierať; vie, od čoho muchy kapú a) dobre pozná výhody b) vie, čo je dobré, chutné
▷ dok. ↗ skapať