jašiť sa -ší sa -šia sa (ne)jaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie (sa) nedok.
jašiť sa -ší sa -šia sa (ne)jaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie nedok. ⟨VM⟩ (podľa mužského mena Jaš ako obmeny mena Ján) 1. expr. (ø; s kým) ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne, vystrájať; syn. jančiť sa, blázniť sa: j. sa s deťmi, s kamarátmi; bláznivo sa j.; nejašte sa už!; Naháňali sa medzi snehovými stĺpmi, pokrikovali na seba a jašili sa. [M. Jedinák]; pren. Zavše sa predriapal škáročkou strapatý plameň, jašil sa, trepotal. [V. Šikula] mihotal sa 2. expr. (za kým) ▶ prejavovať ľúbostnú túžbu; syn. blaznieť (sa), šalieť: jašia sa za tebou mládenci 3. ▶ prežívať pocit strachu, ľakať sa, plašiť sa: prosím ťa, nejaš sa zbytočne, upokoj sa; Nebudem sa jašiť Gize na posmech! [K. Jarunková] ◘ fraz. žart. mať drobné jašenie vystrájať, neviazane sa baviť ▷ dok. k 2, 3 ↗ zjašiť sa