hádka -ky hádok ž.
hádka -ky hádok ž. 1. (i o čo; pre čo; s kým; medzi kým) ▶ ostrá, obyč. hnevlivá výmena slov pre rozdielnosť názorov; syn. škriepka, zvada: prudká, búrlivá, zbytočná h.; časté rodinné, manželské hádky; h. s partnerom, s rodičmi; hádky medzi susedmi; hádky o majetok; h. pre maličkosti; príčiny hádok; vyvolávať hádky; zamiešať sa do hádky; mať sklon k hádkam; púšťať sa do hádok; vyhnúť sa hádke; ventilovať zlosť v hádke; strhla sa medzi nimi h.; ustavične vyhľadávala hádky; debata vyústila do hádky; h. prerástla do otvoreného násilia; Medzi nami nedošlo k nijakým hádkam a nedorozumeniam a neprestali sme sa mať radi. [J. Puškáš] 2. (i o čom) ▶ výmena názorov na odborné problémy, obyč. v širšom kruhu, diskusia, debata, polemika: sledovať hádku vedcov na stránkach časopisu; Sotva by ste sa pustili do hádky o tom, či opera patrí u nás medzi záujmy más. [L. Čavojský]