horký, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast.
tam zám. ukazovacie príslovkové
tam čast.
horký2, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast. hovor. expr. ▶ vyjadruje zápor, popieranie, odporovanie, pochybovanie, kdežeby: Že vraj ženiť? Horký tam, veď nemám nič, zhola nič! [A. Habovštiak]; V Trenčianskej vraveli - vraj Matej Kráľ je to. Horký to kráľ! Tulák! [J. Buzássy]; Horký moje sedenie! Po rozum som prišla. [J. F. Kunik]; Priniesla si so sebou aj knihy, že sa bude učiť, ale horkýže učenie! [M. Komorová]; Horkýžetam oddychovania pred sviatkami. [Vč 1974]