osobitne1 prísl. 1. ▶ so zreteľom na jednotlivca, na jednotlivosti, nie spolu s celkom, s inými al. ostatnými, samostatne; syn. zvlášť: každý prípad treba posudzovať o. individuálne, inak; pápež o. pozdravil slovenských pútnikov; každý kus zabaľte o.; [...] prišiel [hlavný] nového hosťa osobitne privítať. [L. Ballek]
2. ▶ prikladajúc niečomu mimoriadnu dôležitosť, vyjadrujúc zvýšenú mieru, intenzitu niečoho, s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom; syn. zvlášť: o. upravené podmienky; toto je o. dôležité; o. zdôrazniť potrebu spolupráce; o. si dala záležať na oblečení; ani som sa o to nijako o. neusiloval; Slovensko je krásna krajina, osobitne som si zamiloval Spiš. [Týž 2009]
◘ fraz. toho/jeho/ju netreba osobitne predstavovať veľa ľudí ho, ju pozná, je známy, známa
osobitne2 čast. ▶ zdôrazňuje platnosť výrazu, ktorý pripája, pričom ho označuje ako najdôležitejší: zaoberal sa sociológiou národa, o. slovensko-maďarskými vzťahmi; hovoril o problémoch náboženskej slobody v Ázii, o. v Severnej Kórei a Číne; charakter podujatia umocňujú sprievodné akcie, o. výstavy a ukážky ľudových remesiel