nadšenie -nia s.
nadšenie -nia s. 1. (i z čoho; pre čo, pre koho) ▶ živý záujem o niečo prejavujúci sa navonok horlivou aktivitou; veľké, silné oduševnenie, zanietenosť za niečo al. za niekoho; syn. zápal, elán: vlastenecké, budovateľské n.; mladícke n.; n. z práce, pre prácu; robiť veci s nadšením, bez nadšenia; prvotné n. opadlo, vyprchalo; schladím vaše n.!; Nadšením mi mladé srdce na obruče hrude tlčie. [J. Stacho] 2. (i z čoho) ▶ spontánne prežívanie radosti ako reakcia na určité okolnosti; prejav radosti sprevádzaný postojom žičlivosti: prežívať n. z dosiahnutých úspechov; neskrýva n. z víťazstva, z výhry; nového člena kolektívu neprijali s nadšením; pápeža s nadšením privítali tisícky pútnikov; Zápas však nevzbudil príliš veľké nadšenie divákov. [Sme 1995]