krv krvi ž.
krv krvi ž. 1. i biol. ▶ červená telesná tekutina stavovcov a niektorých bezstavovcov rozvádzajúca živiny a kyslík do tkanív a odvádzajúca odtiaľ oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny: ľudská k.; bravčová, husacia k.; čerstvá, zaschnutá k.; okysličená k.; kaluž krvi; odber, transfúzia krvi; zrážanlivosť krvi; otrava krvi; nával krvi; oči podliate, podbehnuté krvou; dobrovoľný darca krvi; vykašliavať k.; stratiť veľa krvi; ležať v kaluži krvi byť mŕtvy al. ťažko ranený; stiecť z krvi vykrvácať; k. prúdi, koluje v žilách; tečie mu, pustila sa mu k. z nosa; z rany mu crčí k. silno krváca; V srdci nič nesídli, je tam len klokotajúca krv. [V. Mináč] □ cirk. (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) telo a krv Krista pokrm v spôsobe chleba a vína, ktorý veriaci prijímajú ako obetnú pamiatku Krista, ústredná sviatosť; lek. pupočníková krv krv z pupočníka novorodenca obsahujúca kmeňové, zárodkové bunky v takom množstve ako v kostnej dreni 2. ▶ pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho krvi; to je naša k. z našej rodiny; zaprieť svoju k. 3. ▶ súhrn príznačných vlastností niekoho, charakter, povaha, temperament: mať horúcu, nepokojnú, neskrotnú k.; komediantská k. herecké nadanie; rebelantská k. burič; tulácka k. sklon putovať z miesta na miesto, nevedieť sa usadiť ◘ fraz. červený ako krv silno, veľmi červený; bojovať/biť sa do poslednej kvapky krvi al. brániť niečo, niekoho do poslednej kvapky krvi bojovať až do konca, obraňovať niečo, ochraňovať niekoho až do konca, až po smrť; expr. cicať/piť niekomu krv a) vyčerpávať, trápiť, ničiť niekoho b) vykorisťovať niekoho; [človek] z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; [dievča/žena] krv a mlieko zdravá, pekne urastená mladá žena; hádať sa do krvi veľmi, ostro, neústupčivo sa hádať; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hlas krvi vedomie príbuznosti; krv mu tuhne/mrzne v žilách pociťuje strach, hrôzu; krv mu udrela do tváre očervenel (od hanby, hnevu); krv nie je voda a) príbuzenské vzťahy sú pre človeka dôležité b) človek podlieha citom; krv sa mu vytratila z tváre zbledol; krv sa v ňom vzbúrila al. krv v ňom zovrela/vzkypela veľmi sa rozhneval; krv volá po krvi žiada sa pomsta; krv z jeho krvi vlastné dieťa, potomok; krvi by sa v ňom nebol dorezal al. krvi by sa mu nedorezal veľmi zbledol (obyč. pri prejave strachu); kúpať sa v krvi zabíjať ľudí, spôsobovať krviprelievanie; mať horúcu krv byť temperamentný; mať kočovnícku krv sťahovať sa z miesta na miesto, často meniť pôsobisko; mať miesto krvi cmar byť bez temperamentu; mať niečo v krvi a) mať niečo ako trvalú, vrodenú vlastnosť b) niečo dobre ovládať; mladá/nová krv mladý človek, nová generácia; modrá krv šľachtický pôvod; expr. piť niekomu krv sústavne niekoho trápiť; poškvrniť si ruky krvou al. mať ruky od krvi dopustiť sa vraždy; expr. potiť krv ťažko pracovať; priateľstvo spečatené krvou priateľstvo uzavreté v boji za spoločnú vec; preliať krv niekoho zabiť niekoho; robiť niekde al. medzi niekým zlú krv rozoštvávať niekoho; tečie krv ľudia sa zabíjajú (v boji); v žilách mu koluje nejaká krv al. krv niekoho [kráľovská krv, kočovnícka krv, krv prisťahovalcov] pochádza z určitého rodu; z cudzieho krv netečie škoda iného nás netrápi, nebolí; zaplatiť za niečo krvou doplatiť na niečo smrťou, umrieť; zbiť/uraziť niekoho do krvi veľmi sa dotknúť niečej cti; zmyť pohanu/urážku krvou pomstiť sa ▷ krvička -ky ž. zdrob. expr. k 1: z nošteka tečie dieťatku k.; Kde boli hry, tam muselo byť aj trošku tej krvičky, všakáno. [P. Valo]