izba izby izieb ž.
izba izby izieb ž. ▶ obytná miestnosť v dome, byte, budove: obývacia, detská, hosťovská i.; hotelová, dvojlôžková, internátna i.; podkrovná, priechodná i.; nemocničná i.; zadná i.; i. s výhľadom na ulicu; vymaľovať izbu; zavrieť sa v izbe; zo susednej izby bolo počuť hlasy; behá z izby do izby; rezervovať si izbu; prenajať izbu študentovi dať do prenájmu; manželia si prenajali izbu vzali si do prenájmu □ etnogr. predná, parádna izba honosnejšie zariadená miestnosť, v ktorej sa každodenne nebývalo a slúžila ako hosťovská izba □ inšpekčná izba miestnosť v nemocnici pre pohotovostnú službu; pamätná izba miestnosť spojená s istou významnou osobnosťou, historickou udalosťou al. lokalitou, slúžiaca ako múzeum ▷ izbička -ky -čiek, izbietka -ky -tok ž. zdrob. i expr.: útulná i. s veľkou knižnicou; pokojná i. s oknom do prírody; byť v bezpečí svojej izbičky, izbietky; izbisko -ka izbísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Nemal štyri izby, lež štyri izbiská a kuchyňu ako dvor. [R. Jašík]