inštitúcia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
inštitúcia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ profesionálny výkonný aparát zabezpečujúci administratívnu a technickú stránku niektorej spoločenskej činnosti; syn. ustanovizeň: centrálna, nadnárodná, svetová i.; cirkevná, finančná, kultúrna, vedecká, zdravotnícka i.; inštitúcie zaoberajúce sa otázkami národnostných menšín v spoločnosti; televízia je verejnoprávna i.; Nijaké inštitúcie nám nepomôžu, ak nevymetieme spomedzi seba ľahtikárstvo, slovenské fičúrstvo, kmotrovskú bezzásadovosť. [V. Mináč] 2. ▶ súbor ustanovení al. právnych predpisov upravujúcich určitý okruh spoločenských vzťahov, zvyklosť, systém, inštitút: i. dedenia; i. manželstva; i. vlastníctva; Rodina ako inštitúcia sa dostala na rázcestie, na okraj úplného rozkladu. [Anton Hlinka]; Veď je už načase obnoviť tú krásnu starú inštitúciu žobráctva, to bezstarostné a voľné putovanie. [I. Kadlečík]