cap, cáp cit.
cap G a A capa pl. N a A capy A hovor. i capov m.
čap čapu pl. N čapy m.
čap cit.
cap1 capa pl. N a A capy A hovor. i capov m. 1. ▶ samec kozy: plemenný c.; chovať kozy a capy 2. pl. N -pi pejor. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často ako nadávka): Už si, Matej, starý cap, ale nikdy nebudeš mať rozum. [K. Lazarová]; So sopľavými chlapčiskami sa naťahovať, cap starý! [R. Jašík] ◘ fraz. skákať/poskakovať ako cap (často o mládencoch) byť neposedný; smrdieť ako [starý] cap veľmi nepríjemne; streliť [riadneho/poriadneho] capa povedať, urobiť hlúposť; urobiť/spraviť capa záhradníkom al. poslať/pustiť capa do kapusty zveriť niečo nezodpovednému, nespoľahlivému človeku ▷ capko -ka pl. N -kovia m. zdrob.: starať sa o malého capka; capisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G a A -kov m. zvel.: mohutné c.; tí starí capiskovia zase vykrikujú
cap2, cáp cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri plesnutí, údere, chôdzi; syn. ťap: cáp, a už je na zemi; cap, cap, ozvali sa detské kroky 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb, úder, pád: kniha cáp na zem; a ona cáp ho po chrbte; A majster učňovi odrazu cap. [V. Šikula]
čap1 čapu pl. N čapy m. 1. ▶ zátka z dreva, kovu a pod. na uzatváranie nádob zabraňujúca vytekaniu tekutín: čapy na sudoch piva, vína; č. na spúšťanie medu 2. ▶ kovový valcovitý otočný mechanizmus na zavesenie dvier, brány a pod.; syn. pánt: čapy na bránke, na skrini; mastiť čapy; Dvere sa hýbali a vŕzgali v čapoch. [M. Figuli] 3. tech. ▶ časť osi, hriadeľa al. samostatná strojová súčiastka, ktorá klzným uložením v ložisku prenáša silu na podperu al. inú súčiastku: dvojitý, guľový, ložiskový č.; kľukový, nápravový č.; upevňovacie čapy; čapy kolies; čelný č. umiestnený na konci hriadeľa 4. tech. ▶ upravený koniec trámu al. dosky umožňujúci spojenie súčastí drevených konštrukcií: preklady sa držia na pilieroch vďaka drážkam, žliabkom a čapom 5. lek. ▶ drobné hnisavé ložisko (na mandliach pri angíne, po vriedkoch a pod.): ošetriť, vytrieť č. tinktúrou 6. zool. ▶ základný článok čeľuste hmyzu spojený priamo s hlavou ◘ fraz. čapy mu spadli a) stratil nádej b) je málovravný; udrieť na čap hojne naliať, obyč. piva, vína ▷ zdrob. ↗ čapík
čap2 cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri údere, páde, pri čaptavej chôdzi; syn. cap, ťap: č., niečo spadlo; č., č., bolo počuť dedkov namáhavý krok 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb; syn. chňap, drap: č. ho za plece