Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
oprávnenie -nia -ní s.
oprávnenie -nia -ní s. 1. práv. (i na čo) ▶ povolenie, právo na výkon nejakej činnosti, poskytovanie služby al. odbornej starostlivosti vyplývajúce obyč. zo zákona; doklad o tomto povolení, licencia, koncesia: živnostenské, vodičské o.; o. na poskytovanie právnych služieb; o. voliť; držiteľ zbrojného preukazu s oprávnením na nosenie zbrane; získal o. podnikať v cestnej doprave 2. obyč. v spojení mať oprávnenie ▶ mať opodstatnený dôvod, právo na niečo: nemáš o. kritizovať ma; Ty si zrejme presvedčený, že keď ťa potrebujem, máš oprávnenie ma urážať. [M. Hvorecký]; Keď nejaký čin nemá morálne oprávnenie, tak nemôže mať ani oprávnenie právne ani politické. [Slo 2008] ▷ ↗ i oprávniť