nadväzujúc na predl. s A
nadväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. zried. (čo) ▶ viazaním niečo spájať a tak predlžovať v priestore, nadpájať: n. laná, motúzy; nadväzovanie vlasov kadernícka technika na predĺženie vlasov 2. (na čo, na koho) ▶ mať v niečom východisko; pokračovať v istej činnosti, myšlienkovej línii a pod.: n. na tradíciu; koncepčne n. na svojich predchodcov; kapitoly knihy na seba voľne nadväzujú; na kurz nadväzovala výstava; Na eseje Oravské chodníčky voľne nadväzujem esejami v knihe Dni sviatočné i všedné. [A. Habovštiak] 3. (čo (s kým, s čím)) ▶ obracať sa na niekoho s cieľom začať komunikovať; vyvíjať aktivitu na vytvorenie istých vzťahov: n. kontakt, kontakty s niekým; n. vzťahy; n. obchodné a diplomatické styky s krajinou; združenie nadväzuje spoluprácu s partnerskými organizáciami; ťažko nadväzovali nové priateľstvá; Aká je hlúpa, každému sa zdôverí, nadväzuje rozhovory vo výťahu. [V. Švenková]; Pomocou vysielačky nadväzujeme spojenie s druhou skupinou. [Tatry 1980] □ nadväzovať známosť usilovať sa o ľúbostný vzťah; nadväzovať (nové) známosti spoznávať sa s novými ľuďmi, zoznamovať sa 4. (na čo) ▶ plynule sa pripájať k niečomu v priestore, tvoriť súčasť celku, pokračovanie niečoho, viazať sa; syn. napájať sa: cesta nadväzuje na diaľnicu; chránené územie nadväzuje na obývanú oblasť; Priekopa [pred hradom] obyčajne nenadväzovala hneď na kamenný múr, ale bola od neho vzdialená 1 – 3 m. [KSl 1974] ▷ dok. 1 – 3 ↗ nadviazať; nadväzujúc na predl. s A ▶ vyjadruje vzťahovú al. príčinnú súvislosť s niečím predchádzajúcim, vyjadruje východisko, vychádzajúc z, v súvislosti s: nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, navrhujem zmenu