okraj -ja pl. N -je m.
okraj -ja pl. N -je m. 1. ▶ miesto najviac vzdialené od stredu, nachádzajúce sa na začiatku, na konci al. na obvode niečoho; syn. kraj: trávnatý o. cesty, vozovky; bývať na okraji mesta na periférii; naliať vodu až po o. pohára celkom doplna; stáť na okraji priepasti ↗ i fraz.; prišli na o. lesa, čistinky; pristúpila k okraju bazéna; chodník sa od stredu k okrajom mierne zvažoval; Chlapi sa nahrnuli k okraju studne. [J. Tužinský] 2. ▶ čo obrubuje, lemuje obvod niečoho, krajná časť niečoho: ozdobný, dolný o. sukne, šiat; pílkovitý o. listu; klobúk so širokým okrajom; okraje záclon sú zakončené riasiacou páskou 3. ▶ úzky, čistý pás na kraji strán, tlačovín, margo: popis na okraji mapy; písať na o. stránkovej korektúry; vytlačiť text so širokým okrajom; robiť ceruzkou a pravítkom okraje do zošita 4. obyč. v spojení na okraj ▶ niečo, čo je málo dôležité; vedľajšia vec spomenutá mimochodom: zaujala ma poznámka na o.; spomenúť, uviesť len tak na o. diskusie krátko sa vyjadriť k diskusii, poznamenať niečo; vytláčanie jednotlivcov a skupín na o. spoločnosti ↗ i fraz.; Múzeá sa dostali na okraj záujmu štátu. [Pt 2001] ◘ fraz. byť/stáť/balansovať na okraji priepasti nachádzať sa v hraničnej al. vo veľmi zlej, nebezpečnej situácii; byť na okraji záujmu/pozornosti byť mimo centra, nebyť dôležitý; byť/žiť na okraji spoločnosti žiť v najnižšej sociálnej vrstve spoločnosti; odstrčiť niekoho, niečo na okraj a) prestať sa o niekoho, o niečo zaujímať b) odstrániť z pozornosti, zamlčať, tváriť sa, akoby niekto nejestvoval, niečo nejestvovalo; okraj spoločnosti izolovaná, sociálne vylúčená, znevýhodnená vrstva spoločnosti