horko-ťažko prísl. expr. ▶ s vypätím síl, s vynaložením veľkej námahy, s veľkým úsilím, napriek veľkým prekážkam, ťažko, namáhavo; syn. ledaže, sotvaže: h. si na niečo našetriť; h. pozháňal peniaze; h. zdržiavala, potláčala slzy; h. sa dovliekol k dverám; h. zhľadúval slová; h. sa prebíjal životom; h. zmaturoval; Pol roka som to horko-ťažko vydržal. [L. Ťažký]; Horko-ťažko zozbieral groše na cestu do Prahy. [P. Štrelinger]; Horko-ťažko rozlúštila matkino písmo. [E. Čepčeková]