fakt -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
fakt čast.
fakt1 -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ ▶ niečo overené, objektívne jestvujúce; syn. skutočnosť: historický, známy, základný f.; fakty sú fakty; uviesť strohé, neodškriepiteľné fakty; dozvedieť sa smutný f.; zmieriť sa s nepríjemným faktom; zatajovať závažné fakty; zohľadňovať, zvažovať fakty; oprášiť fakty po dlhšom čase ich znova predložiť; zabúdať na dôležité fakty; držať sa faktov; veriť faktom; podložiť tvrdenie faktmi; je f., že...; faktom je, že...; to je f. je to tak; lit. literatúra faktu literárna tvorba s prevažujúcou poznávacou funkciou, spracúvajúca dokumentárne materiály, historické udalosti, vedecké objavy a pod. ◘ fraz. postaviť niekoho pred hotový fakt pred hotovú vec ▷ faktík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Tento faktík hovorí aj niečo viac. [T. Winkler]
fakt2 čast. ⟨lat.⟩ hovor. 1. ▶ potvrdzuje platnosť výrazu, výpovede; syn. skutočne, naozaj, vskutku: ja sa ti f. čudujem; dobre si ma pobavil, f.; Si ohromná baba. Fakt. [M. Dzvoník]; Buď som žiakov podcenila, alebo sú fakt takí apatickí. [P. Andruška] 2. ▶ uvádza opytovacie vety s cieľom získať kladnú al. zápornú odpoveď; syn. naozaj, skutočne: Fakt si sa vykašlal na školu? [Ľ. Petraško]; Fakt som to ja povedal? [J. Johanides]