dosť prísl.
dosť čísl. základná neurčitá
dosť cit. (obyč. v spojení a dosť)
dosť čast.
dosť1 prísl. ▶ v dostačujúcej miere; syn. dostatočne, dostačujúco: na svoj vek je d. vysoký; cíti sa d. silný ◘ fraz. bolo toho naňho [akurát] dosť stačilo mu (námahy, výkonu a pod.); ešte mu nie je dosť al. nemá ešte dosť al. nevie, kedy má dosť nestačí mu, je nenásytný; nie dosť, že... nestačilo
dosť2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčité pomerne veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho; syn. dostačujúco, hodne, nadostač: mať d. odvahy, síl; má všetkého d.; nemá d. peňazí; je nás d.; máme d. času; je tu miesta d.; jedla je d. pre všetkých; hovor. máš d.? nasýtil si sa? ◘ fraz. dosť a dosť mnoho, veľa; na to je ho vždy dosť! je schopný urobiť akýkoľvek nepremyslený čin; už má toho dosť je tým znechutený, zunovaný, nemôže to už vydržať; viac ako dosť mnoho, veľa ◘ parem. opatrnosti nikdy nie je dosť
dosť3 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja (stavu, vlastnosti) ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosti prejavu; syn. pomerne, celkom, v podstate: pacientovi sa darí d. uspokojivo; d. dobre si to vystihol; vec je dosť komplikovaná; Brankár chytá dosť nesústredene. [Vč 1983] 2. hovor. v spojení dosť dobre s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti; bez väčších problémov: toto je d. dobre možné; dalo sa to d. dobre chápať aj inak; jeho manželka mu d. dobre mohla byť aj dcérou 3. v spojení a dosť ▶ vyjadruje nepokračovanie, ukončenie činnosti obyč. s hodnotiacim odtienkom; škoda, že viac už nič; viac ani netreba; to je, to bolo všetko: po úvodnom aplauze zaspievali tri skladby a d.; veľmi mi nepomáha, ešte tak v kuchyni a d.; do tašky hodí doklady, zubnú kefku a d.
dosť4 cit. obyč. v spojení a dosť ▶ výzva, aby sa o niečom ďalej nehovorilo, aby sa rozhovor ukončil; syn. a hotovo, a koniec, a basta: urobíš to a d.!; povedal som a d.!