chvíľu, chvíľku prísl.
nachvíľu, nachvíľku, obyč. pís. na chvíľu, na chvíľku prísl.
chvíľu, chvíľku prísl. ▶ iba na krátky al. kratší čas, nie nadlho; syn. krátko: ch. pracoval, študoval v zahraničí; ch. vraj v cudzine umývali riad; musím si ch. pospať; ch. obaja mlčali; Rozprávala som sa s ním len chvíľu v čakárni. [E. Farkašová]; Pri krásnych predavačkách chvíľku postál, dobre si ich poprezeral. [L. Ťažký] ◘ parem. každý chvíľku ťahá pílku šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé
nachvíľu, nachvíľku, obyč. pís. na chvíľu, na chvíľku prísl. ▶ na krátky čas; počas kratšieho, bližšie nevymedzeného časového úseku: n. si ľahnúť, zdriemnuť, odpočinúť; skúste si n. zavrieť oči; n. sa niekde zastaviť; n. sa posadiť na lavičku; n. stratiť rovnováhu; ani na chvíľku sme nezapochybovali, že sa vráti; Nachvíľku sa odmlčí, zahľadí sa na ich spoločnú fotografiu. [MY 2010]