Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

babrák -ka pl. N -áci G -kov m.

babrák -ka pl. N -áci G -kov m. hovor. expr. ▶ kto robí niečo nešikovne, neobratne al. zle a pritom pomaly, zdĺhavo, kto sa s niečím babre, fušer; syn. babroš: b. babrácky, b. babravý! (často v nadávkach); som ja ale b.!; Darmo, majster je majster, tamtí sú babráci. [V. Šikula]; Odvtedy nadáva na babráka doktora, čo mu vyoperoval jabĺčko. [P. Kováčik] ▷ babráčik -ka pl. N -kovia m. zdrob.: ty môj b.; babráčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš malý b.; Tebe husle do ruky? Takému babráčiskovi? [J. Alexy]; babráčka -ky -čok ž.